KRESŤANIA, SUNITI, ŠIITI, DRÚZOVIA, ŽIDIA A NÁBOŽENSKÉ TRENIE (z príhovoru o. Jána Majerníka)

V krajine žijú kresťania, drúzovia, suniti a šiiti. Toľko vedľa seba existujúcich náboženstiev sa nezaobíde bez napätia.

1. Ekonomicky najúspešnejší v krajine sú kresťania, ktorí ovládajú až 60-70 percent ekonomiky krajiny. (viac o kresťanoch v Libanone)

Keď Libanon vznikol v roku 1946, bolo tu 50 percent kresťanov, ale mnohí znechutení politikou Libanonu odišli z krajiny. V súčasnosti je v krajine podľa rozličných zdrojov 30-37 percent kresťanov, ale ten nepomer sa stále posúva v ich neprospech.

(Postreh: Američania každú židovskú rodinu v Izraeli dotujú 3000 dolármi ročne. Otázka je, prečo by sme nemohli my, Európania, pomáhať kresťanom na Blízkom Východe? Je jasné, že židovská náboženská obec je omnoho uvedomelejšia v tomto smere ako naše kresťanské spoločenstvá. Príklad: Vylepte nejakému Židovi poza uši a hneď to vedia všetky oznamovacie prostriedky. Zlikvidujte desať kresťanov, ale svet vysloví nad tým nanajvýš poľutovanie. Tiež záleží na tom, kde sa to stane. Keď sa to stane v štáte, ktorý je vašim spojencom – „však si mali dávať pozor na seba“.
Rozhodne my, kresťania, nemáme také silné spolucítenie ako majú Židia. To sa nedá ani porovnať, ako vedia oni bojovať za svoje práva a ako vieme za ne bojovať my. Keď ZSSR pritvrdil voči Židom, západné oznamovacie prostriedky hovorili o perzekúcii Židov v ZSSR. Ale že tam boli kresťania zabíjaní desaťročia, o tom nehovoril nik.
Teda to nie je vina Židov, že sa o tom nehovorí, ale naša. Aj to, že sme dovolili takú likvidáciu kresťanov na Blízkom Východe a nevyvodili z toho žiadne dôsledky. Ale hlavne, že tečie ropa. (Slovensko v tom ale nehrá nejakú dôležitú úlohu.))

2. Druhou triedou sú drúzovia. Sú nenároční - prehlásili, že oni nepotrebujú veľký Libanon, im stačí pohorie Šúf, v ktorom žijú. Sú prispôsobiví a verní každému zriadeniu, v ktorom žijú. Zjavne hrajú na všetky strany. Lebo ich je veľmi málo – ani nie 10 percent z celkového počtu obyvateľstva..
V 60-tych rokoch 20. storočia však drúzovia v Libanone spôsobili veľký masaker kresťanov. Drúzovia veria v prevteľovanie, v mešitách sa modlievajú vo štvrtky, nie v piatky ako mohamedáni, do mešít ženy nemajú prístup, iba muži. Drúzovia sú verní svojej rodine a komunite, jeden za druhého dokáže dať život.

3. Potom ďalej tu žijú mohamedáni – suniti, ktorí sú zastúpení hlavne na severe a dnes aj vo východnom Bejrúte. Oni sú tí, ktorí hľadajú zázemie v arabskom svete – v Sýrii proti Západu, teda proti kresťanom.

4. Potom ďalším segmentom obyvateľstva – nie až tak veľkým, ale dosť dôležitým hráčom, sú šiiti. Tí bývajú najmä v okolí Baalbeku a potom celkom na juhu krajiny – smerom na izraelské hranice. Títo boli kedysi len zametačmi ulíc, ale tým, že tiež vytvorili svoju armádu, ktorá sa volá Hizballáh, majú zázemie najmä v Iráne. Úspešne odolávali Izraelu - podľa slov Arabov veľmi hrdinsky. Preto ostávajú veľmi dôležitými hráčmi politiky Libanonu.

Teda Libanon je takou akoby rajskou záhradou, ale príliš komplikovanou, pretože každý si myslí, že má kľúče od nebeského kráľovstva.

Veľa napätia však spôsobujú i viacerí vonkajší hráči. Ide predovšetkým o Západ – Francúzov a Američanov so záujmom o Libanon, ale tiež o Izrael, Palestínu a Irán.

Čo sa týka otázky, či tu žijú Židia – určite, ale veľmi málo. Takisto ako v Damasku. Najväčšia komunita Židov na Blízkom Východe žije v Iráne. Väčšina z nich nemá nejaké zajačie úmysly - oni sa všade dobre majú - aj v Iráne. Všade sú ekonomicky dobre spôsobilí. Na Blízkom Východe nikdy nebolo nejaké krvavé prenasledovanie Židov ako bolo napríklad v Rusku alebo v Nemecku.

Dodnes izraelské letectvo lieta ponad Libanon. Skúsil by niekto preletieť takýmto spôsobom ponad Izrael.

PROBLÉM UTEČENCOV

V súčasnosti v Libanone žije pol milióna palestínskych utečencov, ktorých ale Libanon nikdy neabsorboval. Libanon ich nikdy nechcel a od roku 1948 ich intervenoval do utečeneckých  táborov, kde im poskytuje len veľmi limitovanú existenciu. Libanon neznášal hru Palestíncov za ich oslobodenie pod vedením Jásira Arafata.

Lepšiu situáciu majú palestínski utečenci v Egypte a aj v Sýrii a ešte lepšiu v Jordánsku. Libanon ich vo svojej krajine vyslovene trpí. Oni sa stali aj príčinou mnohých ťažkostí, ktorými Libanon prechádzal, čo im Libanon nikdy nezabudol. Utečenci z Palestíny - oni tu robia tie najšpinavšie roboty.

Novým problémom Libanonu sú kresťania prichádzajúci zo Sýrie. (pobrežie na sever od Libanonu je kresťanské – v Sýrii žijú dva milióny kresťanov.)

V Libanone pracuje veľa zahraničných robotníkov – sú to Pakistanci, Indovia, ale najmä ženy, ktoré pracujú v bohatých rodinách. Sú tu aj Ukrajinci, Rusi, ktorí pracujú v kabaretoch. Tam to ide všelijako. Keby sme hľadali, určite by sme tu našli aj nejakú Slovenku. Černosi, pokiaľ sú tu, sú to buď utečenci alebo sú tu od čias, kedy ich tu doviezli rímski imperátori z Etiópie a Sudánu - a aj sa tu veľmi dobre asimilovali.